×

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský (1824 – 1908) sa narodil v Banskej Bystrici, ľudovú školu navštevoval na Ponickej Hute, neskôr katolícke gymnázium v Banskej Bystrici. Po štúdiu medicíny v Budapešti a vo Viedni pracoval ako lekár v Banskej Bystrici, Brezne a Kremnici. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Svoje spomienky zachytil v životopise Päťdesiat rokov slovenského života (1911/15). Rodný dom spisovateľa na okraji mesta sa nezachoval.

×

Terézia Vansová

Terézia Vansová (1857 – 1942) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka slovenského realizmu, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka. Jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Pochovaná je na banskobystrickom evanjelickom cintoríne vedľa manžela Jána Vansu.

×

Peter Karvaš

Peter Karvaš (1920 – 1999) je významný banskobystrický rodák, spisovateľ, dramatik, publicista, divadelný teoretik a vysokoškolský pedagóg. Svetlo sveta uzrel 25. apríla 1920.

Jeho rodný dom na Hornej ulici, v ktorom je umiestnená expozícia Dominika Skuteckého, je v správe Stredoslovenskej galérie. Presne rok po úmrtí dramatika pribudla na budove pamätná tabuľa na jeho počesť. Aj jedna z ulíc mesta nesie meno Petra Karvaša.

Vzácnu dokumentáciu jeho života a diela uchováva ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, navyše literárnu expozíciu zdobí časť vzácneho zariadenia jeho bratislavskej pracovne. Akadémia umení – Fakulta dramatických umení každoročne usporadúva na jeho počesť medzinárodnú teatrologickú konferenciu.

Spomienky na detstvo v Banskej Bystrici zvečnil v biografickej próze V hniezde (1981).

×

Mikuláš Kováč

Mikuláš Kováč žil v Banskej Bystrici takmer po celý svoj život. Mesto Banská Bystrica ho inšpirovalo literárne, o čom svedčí množstvo textov, ktoré mu venoval. Uveďme básne Krajina pod Urpínom, Dom v Hornej ulici č. 21, Staré domy pod Urpínom alebo poému Moje mesto. Mestské trhovisko a námestie s hodinovou vežou opísal slovami:

„Každý deň blúdim ulicami, každý deň prechádzam / okolo tržnice, kde svietia jablká a svetielkujú ryby, / kde ľudia / v prútených košoch zeleninu nosia, kde to krásne / vonia – / a potom okolo parku. Strom vyzlieka pomaly svoj / trikot hráča / a gaštany na medenom gongu jesene dvanásť / odbíjajú. / Pozdravujem ľudí, ktorých stretám, / a oni mi odpovedajú...

Pre svoj kritický postoj k udalostiam v roku 1968 bol od roku 1970 vylúčený z verejného života a prepustený z práce v rozhlase.

Miloval okolité vrchy, dediny a prírodu Banskej Bystrice.

Diela: Zem pod nohami (1960), Obrana stavebnice (1963), Rozmery (1964), O modrej labuti (1966), pre deti a mládež: Paneláci, dobrí vtáci (1985)

×

Pavel Hrúz

Pavel Hrúz (1941 – 2008) sa narodil sa v rodine krajčíra a vzdelanie získaval v Banskej Bystrici a v Bratislave. Od roku 1968 sa stal redaktorom v Matičnom čítaní, odkiaľ ho v roku 1971 prepustili. Niekoľko rokov bol bez zamestnania, od roku 1990 pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici.

Na Slovensku mu znovu vychádzali knihy až po roku 1989, keď mu okrem nových prác vyšli i diela napísané a vydané ako samizdaty. V roku 1998 získal literárnu Cenu Dominika Tatarku.

Diela: Okultizmus (1968), Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Párenie samotárov. Rendezvous 69 (pôvodne malo vyjsť pod názvom Slovenský dekameron v roku 1970) (1993), Bystrica v… tom (2000), Memoáre medeného mesta (2006)

Kniha Bystrica v... tom je originálnym vyznaním autora rodnej Banskej Bystrici.

×

Zlata Solivajsová

Zlata Solivajsová (1922 – 2010) bola spisovateľka pre deti aj dospelých, prozaička i poetka. Od roku 1946 žila v Banskej Bystrici, v roku 1960 sa stala redaktorkou Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici.

Pre svoje postoje k udalostiam v roku 1968 musela redaktorské miesto vo vydavateľstve opustiť, pracovala ako korektorka v banskobystrickej tlačiarni až do odchodu na dôchodok (1981).

Dielo: Jablká plné hviezd (1962)

Vyhnanie z raja (1967)

Svietnik s holubičkou (1968)

Kľúč od každých dverí (1971), (1990) (Pod zámienkou, že ide o metaforické narážky na normalizačný režim, bola kniha zošrotovaná, v 2. skrátenom vydaní vyšla v roku 1990.)

×

Klára Jarunková

Klára Jarunková (1922 – 2005) sa narodila na Červenej Skale, neďaleko horehronskej obce Šumiac. Maturovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, istý čas pôsobila v Bratislave, neskôr žila opäť v Banskej Bystrici.

Debutovala zbierkou humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník (1960), napísala poetickú hru satiricko-estrádneho charakteru Čierna hodinka plná divov a fantázie (1961) či populárno-náučnú knižku o slnečnej sústave Deti Slnka (1962). Zážitky z vlastného detstva spracovala v románe Tiché búrky (1977), z exotického prostredia himalájskych veľhôr čerpala námet pre novelu Stretnutie s nezvestným (1978), pamäti svojho otca prerozprávala v knihe Horehronský talizman (1978), Čierny slnovrat (1979).

Už počas svojho života patrila Klára Jarunková k najprekladanejším slovenským autorom a autorkám.

Viac sa možno dočítať na: https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=924327

×

Ľudovít Štúr

V roku 1849 bol v priestoroch reštaurácie ubytovaný Ľudovít Štúr (1815 – 1856), kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, publicista a politik, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.

Ľudovít Štúr bojoval po celý svoj život o pozdvihnutie národného povedomia slovenského národa a jeho samostatnosť v rakúskej monarchii. Stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej na bratislavskom evanjelickom lýceu. Ovládal latinský, grécky, maďarský, nemecký, poľský, ruský jazyk a ďalšie svetové jazyky. Veľký vplyv mala naňho (vďaka štúdiu na univerzite v Halle) nemecká filozofia, hlavne Georga Wilhelma Friedricha Hegela. Významné diela: Slovanstvo a svet budúcnosti (1852), Náuka reči slovenskej (1846)

×

Izidor Žiak-Somolický

Izidor Žiak-Somolický (1863 – 1918) sa narodil v Turčianskom Michale a v rokoch 1877 – 1882 študoval v Banskej Bystrici na katolíckom gymnáziu. So spolužiakmi navštevoval na Lazovnej ulici č. 11 Jána Bottu, kde sa čítali texty s národnou tematikou. Bolo to v období rakúsko-uhorského vyrovnania (1967), odkedy rakúsku monarchiu nazývame rakúsko-uhorskou monarchiou (1867 – 1918). Toto historické obdobie prinieslo potláčanie práv nemaďarských národov a asimilačnú politiku. Bola zrušená Matica slovenská a slovenské gymnáziá. Pre svoje protimaďarské aktivity bol z gymnázia vylúčený i Izidor Žiak-Somolický. Preto začal s prácou u advokáta Andreja Hanzlíka na Lazovnej ulici č. 8 v Banskej Bystrici a popri práci študoval súkromne. Prácu v Banskej Bystrici niekoľkokrát prerušil a pre svoje politické názory bol väznený. Je autorom básnickej zbierky Na svite (1892), krátkych próz Bájky (1899), drámy Zakliata kňažná (1907) a ďalších. Zomrel v Banskej Bystrici 25. januára 1918.

×

Karol Kuzmány

Karol Kuzmány (1806 – 1866) sa narodil v Brezne a je významný slovenský politik, novinár, evanjelický farár a spisovateľ. V roku 1830 bol v Banskej Bystrici vysvätený a od roku 1832 pôsobil ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Tu začal v roku 1836 vydávať literárny časopis Hronka. Sám doň prispieval svojimi prácami, z ktorých vynikal najmä filozofický román Ladislav. Je autorom známej hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Po revolučnom roku 1848 bol vymenovaný za prezidenta Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici. Odišiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom a stal sa profesorom na viedenskej evanjelickej teologickej fakulte. Neskôr sa stal podpredsedom Matice slovenskej v Martine. V roku 2005 bolo v Banskej Bystrici odhalené súsošie Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho.

×

Ján Kollár

Ján Kollár (1793 – 1852) básnik, politik a národný buditeľ sa narodil v Mošovciach neďaleko Turčianskych Teplíc. V rokoch 1810 – 1811 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1815 – 1817 pôsobil v Banskej Bystrici ako vychovávateľ u popredného mešťana Kolbenhayera. V roku 1816 tu zložil skúšku na superintendanta, čo mu umožnilo štúdium v Jene. Tu sa oboznámil s myšlienkou zjednotenia nemeckého národa, ktorú uplatnil pri svojej koncepcii obrody slovenského národa. Nechal sa inšpirovať nemeckou filozofiou Herdera a Hegla. V rokoch 1819 – 1848 pôsobil v evanjelickom chráme na Deákovom námestí v Budapešti. V roku 1849 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Tu býval v dome na ulici Ungarngasse č. 5, známom ako Beethovenov dom (Beethovenhaus), v ktorom Ludwig van Beethoven dokončil svoju 9. symfóniu. Ján Kollár je autorom básnickej skladby Slávy dcéra (1824). V roku 1835 sa oženil s Friderikou Schmidtovou, ktorú spoznal ešte v Jene. Jeho prapravnučka Milli (Ľudmila) Schulz žije v Nemecku a rada navštevuje Slovensko. Má syna Viktora.